Pavel Kyrmezer:
Komedia česká o bohatci a Lazarovi

1964
Vysoká škola múzických umení, Bratislava

KOMEDIA ČESKÁ O BOHATCI A LAZAROVI
kratíčce sebraná z evangelium svatého Lukáše v XVI. kap. skrze Pavla Kyrmezerského z Šťabnice, písaře radního a obyvatele města Strážnice.[1]

V roku 1954 publikovala divadelná historička Milena Cesnaková-Michalcová v časopise Slovenské divadlo rozsiahlu štúdiu s názvom Dramatické dielo Pavla Kyrmezera.[2] Tento odborný článok nebol iba autorkiným prvým publikačným výstupom v spomínanom vedeckom časopise Divadelného oddelenia Ústavu slovenskej literatúry SAV (dnes Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV), ale predstavoval predovšetkým prvý pokus slovenskej teatrológie nadviazať na dovtedajšie bádateľské rezultáty českej umenovedy a podať čo najkomplexnejší obraz o špecifikách dramatickej tvorby jedného z našich najvýznamnejších renesančných autorov.

Okrem explikácie politicko-spoločenskej situácie v ranonovovekej Európe, ktorá determinovala život a tvorbu Pavla Kyrmezera, ako i zásadných medzníkov v Kyrmezerovom živote, vrátane načrtnutia vývoja divadelníctva (presnejšie protestantskej školskej hry) na území dnešného Slovenska v 16. storočí, venovala Cesnaková-Michalcová vo svojej štúdii náležitú pozornosť najmä dôslednému rozboru všetkých troch Kyrmezerových divadelných hier. Autorovu dramatickú prvotinu tu analyzovala v kontexte jej biblickej predlohy (devätnásty až tridsiaty prvý verš šestnástej kapitoly Evanjelia podľa Lukáša) a tiež v súvislosti so súdobými latinskými divadelnými hrami nemeckej proveniencie, ktoré rovnako spracovávajú podobenstvo o boháčovi a Lazarovi. Taktiež sa zamerala na dôsledný rozbor kompozície, sujetu, dramatického konfliktu a jazyka hry, pričom neopomenula ani charakteristiku postáv, interpretáciu autorského zámeru spracovania daného námetu v dobových súvislostiach či rekonštrukciu eventuálnej podoby javiskovej realizácie dramatického textu.[3]

Hoci možno prínos výskumných rezultátov Cesnakovej-Michalcovej v dovtedajšom  stave poznania osobitostí dramatickej tvorby Pavla Kyrmezera označiť za zásadný, v kontexte autorkinej charakteristiky vývoja slovenského divadelníctva tzv. predchalupkovského obdobia treba upozorniť na ich simplifikáciu v dôsledku frapantného vplyvu dobovej ideológie, ktorý azda najväčšmi badať v závere štúdie: „(...) I keď pokroková línia, ktorú nastúpil Kyrmezer svojím dielom, bola protireformáciou a jej reakčnou jezuitskou drámou na dve storočia prerušená, žila v neoficiálnej forme v ľudových hrách až do osvietenstva, kedy na ňu nadviazali a vysoko ju povzniesli naši klasikovia, ku ktorým sa dnes hrdo hlásime.“[4]

Vedecký záujem Cesnakovej-Michalcovej o život a tvorbu Pavla Kyrmezera po publikovaní spomínaného príspevku neutíchol a divadelná historička v priebehu nasledujúcich dvoch rokov nielenže dopracovala svoj pôvodný odborný článok do podoby monografickej štúdie, ale zároveň pripravila na vydanie hru Komedia česká o bohatci a Lazarovi (Praha, 1566)[5] , ako aj hru Komedia nová o vdově (Litomyšl, 1573) a taktiež dovtedy nepublikovanú hru Komedia o Tobiášovi (Olomouc, 1581). Jej bádateľské a redakčné úsilie vyvrcholilo v roku 1956, keď Divadelné oddelenie Ústavu slovenskej literatúry SAV vydalo prvé súborné dramatické dielo Pavla Kyrmezera v dejinách vtedajšej československej historiografie.[6]

Tento publikačný čin prirodzene nezostal bez ohlasu divadelných praktikov. Podľa Cesnakovej-Michalcovej prejavil o inscenovanie Kyrmezerovej Komedie českej o bohatci a Lazarovi ako jeden z prvých divadelníkov záujem český režisér, dramaturg, herec, dramatik a dirigent Emil František Burian.[7] Práve v jeho divadle D 34 viedol v rokoch 1955 – 1961 tanečnú pantomimickú skupinu choreograf, tanečník a mím Eduard Žlábek, ktorý v zmienenom súbore od roku 1958 úzko spolupracoval s mímom a choreografom Milanom Sládkom.[8]

Napokon to nebol Burian, kto siahol po Kyrmezerovom dramatickom debute. Prvenstvo jedného z najpozoruhodnejších dramaturgických objavov v dejinách nášho profesionálneho divadelníctva patrí obom spomínaným mímom, ktorí Komediu českú o bohatci a Lazarovi v roku 1964 režijne naštudovali so študentmi Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Výnimku v tejto súvislosti predstavoval iba Svetozár Stračina, ktorý v rokoch 1960 – 1965 študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Stračina na inscenácii participoval ako autor hudby. Scénu a kostýmy vytvoril frekventant scénografie Štefan Hudák. Na pozícii asistenta réžie vypomáhal Sládkovi a Žlábkovi poslucháč herectva Karol Viceník.[9]

V inscenácii, ktorá mala premiéru 7. júna 1964 v Divadelnom štúdiu VŠMU, sa predstavilo celkovo dvanásť študentov herectva – Marián Labuda ako Cresus; Oľga Šalagová ako Anna; Peter Jerguš ako Parmeno; Ida Rapaičová ako Syrus; Pavol Mikulík ako Abrahám, kňaz Petr a jeden z Cresusových bratov a priateľov; Stano Dančiak ako Lazar; Ľubo Roman ako Michael a Rarašek; Karol Čálik ako Rafael a Kvasnička; Jana Cattarino ako Smrť; Nora Kuželová, Alexandra Sekulová a František Škreko ako Cresovi bratia a priatelia.[10]

Keďže fenoménu uvedenej Sládkovej a Žlábkovej inscenácie vrátane jej znovunaštudovania v roku 1967[11] bola v dejinách domácej publicistiky a historiografie venovaná adekvátna pozornosť,[12] ambíciou tohto nášho sprievodu inscenáciou je predovšetkým snaha zhrnúť jej signifikantné znaky a ponúknuť jednotlivým bádateľom východiskový interpretačný „prológ“, s ktorým sa budú môcť po zahliadnutí videozáznamu inscenácie konfrontovať.[13]

„(...) Prirodzene, že nám nejde o predstavenie, ktoré by kopírovalo 400 rokov staré inscenačné postupy. Naša inscenácia je určite, ako každá inscenácia, podmienená dobou, v ktorej sa realizuje. Po 400-ročnom odstupe vidíme väčšinu vecí úplne ináč.“[14]

Aj napriek priblíženiu inscenačného zámeru zmieneného v bulletine k inscenácii možno konštatovať, že jej tvorcovia sa pri scénickej realizácii Kyrmezerovej dramatickej predlohy v istom zmysle predsa len inšpirovali zvyklosťami ranonovovekej inscenačnej praxe, a to najmä pokiaľ ide o voľbu základných vyjadrovacích prostriedkov výtvarnej a zvukovej zložky inscenácie.

Túto skutočnosť výstižne pomenovala teatrologička a dramaturgička Zdenka Pašuthová vo svojej štúdii Rekonštrukcia divadelnej inscenácie ako vedecká i tvorivá metóda z pohľadu pedagogického procesu v rámci výučby dejín slovenského divadla, v ktorej na pozadí explikácie systému seminárnych prác o inscenácii Komedia česká o bohatci a Lazarovi na Divadelnej fakulte VŠMU vo vzťahu k jej vyzneniu v kontexte dokumentačných materiálov uviedla: „(...) Ponášky na liturgické spevy, renesančná tanečná hudba, ale i historizujúce kostýmy nenaznačujú posun do súčasnosti. Štylizovanou formou odkazujú na minulosť, hoci nejde o archeologickú rekonštrukciu.“[15]

Je otázne, či východiskový inšpiračný impulz tohto štylizovaného odkazu na obdobie humanizmu a renesancie, predovšetkým pokiaľ ide o priestor, dekoráciu, kostýmy, masky a rekvizity, našli inscenátori v drevorezbe ozvláštňujúcej titulný list knižného vydania Kyrmezerovho dramatického textu z roku 1566, ako to vo svojom publicistickom príspevku s názvom Objev 400 let staré české komedie konštatovala Cesnaková-Michalcová.[16] V kontexte zachovaných dokumentačných materiálov[17] je však evidentná ich značná erudícia nielen v oblasti dejín divadla a scénografie, ale aj histórie výtvarného a hudobného umenia.

Toto odborné a umelecké vzdelanie inscenačného tímu sa azda najpregnantnejšie prejavilo v scénografii Š. Hudáka, odrážajúcej fenomén tzv. terentiovského humanistického javiska, v rámci ktorého bol dramatický priestor konkretizovaný iba prostredníctvom hercovho slova, sprievodnej hudby, nevyhnutného počtu rekvizít a v neposlednom rade jednou alebo viacerými izbami, ktoré sa nachádzali v zadnej časti javiska a ktoré mali nad svojimi vchodmi pre lepšiu orientáciu divákov umiestnené mená príslušných obyvateľov.[18]

Bol to práve dvojposchodový Cresov dom s dvoma protiľahlými postrannými rebríkmi, ktorý predstavoval ústredný kompozičný prvok scénického priestoru inscenácie. Táto kulisa s rozťahovacími závesmi, na ktorých Hudák technikou maľby vyobrazil nielen prvky renesančnej architektúry (stĺpy s hlavicami pripomínajúcimi korintský sloh či tympanón bez dekoračných reliéfov), ale aj meno protagonistu, a tiež astroláb,[19] odrážajúci Cresov sociálny status, referovala v alegorickej rovine aj k priestoru pekla a neba, a to po odhrnutí spomínaných závesov. V rovnakom duchu vytvoril Hudák ďalšiu významotvornú kulisu inscenácie, t. j. dvojrozmerný bohato „prestretý“ stôl, na ktorom sa okrem maľovaného obrusu a jedálenského servisu nachádzali aj odnímateľné dvojrozmerné rekvizity – konkrétne džbán, čaše, bobuľové ovocie (eventuálne strapce hrozna) a kus hydinového mäsa. O kostýmoch a maskách jednotlivých postáv možno konštatovať, že s výnimkou alegorickej postavy Smrti nápadne pripomínali stredoveké, resp. ranonovoveké drevené oltárne plastiky. Kostýmy Cresa (Marián Labuda) a Lazara (Stano Dančiak) navyše pozostávali aj zo spodnej vrstvy, ktorú predstavoval jednofarebný overal s javorovým listom v intímnej oblasti, teda akési dôvtipné Adamovo rúcho.

V porovnaní s výtvarnou a hudobnou zložkou inscenácie sa v bulletine avizovaný inscenačný zámer tvorcov, t. j. nereflektovať uzanciu dramaticko-divadelnej praxe kultúrno-historickej epochy humanizmu a renesancie, zreteľnejšie prejavil v ostatných zložkách inscenácie, a to hereckej, dramaturgickej a režijnej.

Herectvo dvanástich frekventantov VŠMU nespočívalo v statickej deklamácii dramatického textu, ktorá bola príznačná pre reformačné divadlo 16. a 17. storočia.[20] Túto zložku inscenácie determinoval intelektuálny typ hereckého prejavu, ktorý sa v slovenskom profesionálnom divadle začal udomácňovať v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a ktorý bol založený najmä na analytickej dramatickosti, autenticite a sugestívnosti. Spomedzi bazálnych hereckých vyjadrovacích prostriedkov dominovali v inscenácii štylizovaný telesný pohyb, gesto a mimika, t. j. fundamentálne prvky pantomímy, o ktorej výrazové naplnenie sa Sládek so Žlábkom pri inscenovaní Kyrmezerovej dramatickej predlohy usilovali.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť publicistický príspevok divadelného kritika a historika Milana Poláka s názvom Radosť z hry, v ktorom na margo inscenačného prístupu oboch mímov poznamenal: „(...) Milan Sládek a Eduard Žlábek odeli Kyrmezerovu komédiu do rúcha pantomímy, všetky svoje nápady skoncentrovali do štylizovaného pohybu a tento zas organicky začlenili do celého javiskového diela, ktoré je tu dômyselne komponovanou syntézou pohybu, scény, kostýmu, masky, rekvizity, hudby a slova.“[21]

Dramaturgickú a režijnú zložku inscenácie charakterizoval v rovine režijno-dramaturgického výkladu Kyrmezerovho dramatického textu dômyselný interpretačný kľúč akcentujúci na pozadí stvárnenia charakteru väčšiny nealegorických postáv[22] tému chamtivosti, ktorú možno v kontexte doterajších dejín ľudskej civilizácie považovať za existenčný a nesmierne naliehavý fenomén. V rámci režijných výrazových prostriedkov tak mali v inscenácii prevahu najmä manipulácia s charakterom postáv, manipulácia s motívom ich konania a manipulácia s jednotlivými situáciami.

V tejto súvislosti by bolo vhodné spomenúť napríklad Annino koketovanie s Parmenom počas ich úvodného tanca s Cresom a Syrom ústiace do momentu, keď: „(...) manželka šlechetná, krásna a věrná (...)“[23] ukradne svojmu mužovi kľúč od statku a dá ho Parmenovi, aby mu dokázala, že to s ich mileneckým pomerom, eventuálne spoločnou budúcnosťou, myslí vážne. Alebo okamih, keď si kňaz Petr pri karhaní služobníkov Parmena a Syra za to, že: „(...) byli znamenití hříšnici, k tomu boží velicí protivníci (...)“[24] všimne stôl s množstvom jedla a pitia, ktorému neodolá, a vysluhovanú sviatosť zmierenia vzápätí ukončí udelením rozhrešenia umierajúcemu a vyhladovanému Lazarovi s kusom ukradnutého hydinového mäsa v ruke. Alebo pokus bratov a priateľov Cresa odcudziť mu bezprostredne po jeho smrti jedálenský servis nachádzajúci sa na stole.

Ako to vo vyššie spomínanom príspevku skonštatovala Z. Pašuthová, inscenátorom sa podarilo vytvoriť podmanivý divadelný artefakt: „(...) takmer bez zmeny textu (i jazyka), predovšetkým vďaka ozvláštneniu originálnym výkladom (interpretáciou) nedourčených miest.“[25]

K nespornej pôsobivosti inscenácie zaiste dopomohol aj kontrapunkt medzi jej výtvarnou a hudobnou zložkou na jednej strane a hereckou, dramaturgickou a režijnou zložkou na strane druhej. Práve tento osobitý princíp kontrastu vniesol do inscenácie akési príťažlivé napätie, v ktorom spočívalo jej sugestívne čaro.

Ak by sme sa v závere nášho sprievodu inscenáciou Komedia česká o bohatci a Lazarovi chceli pokúsiť zhrnúť jej mimoriadne umelecké kvality, na základe ktorých ju zaraďujeme k najprogresívnejším a najpozoruhodnejším divadelným činom v doterajších dejinách slovenského profesionálneho divadla, hádam najvýstižnejším resumé by bolo konštatovanie už spomínaného M. Poláka o kvalitách jej inscenačného princípu, ktorý podľa neho charakterizovala práve: „(...) prísna disciplína, štýlová a tvarová dôslednosť a dôsledná divadelnosť vo všetkých zložkách javiskového diela.“[26]

Niet divu, že inscenácia zaznamenala markantné úspechy aj za hranicami vtedajšej Československej socialistickej republiky a ako to už dávno pred nami zhrnula Cesnaková-Michalcová vo svojom zborníku statí Z divadelných počiatkov na Slovensku,[27] k najvýznamnejším z nich patrilo jej predvedenie na 14. medzinárodnom divadelnom festivale študentských divadiel v Erlangene (1964), ako aj jej víťazstvo na 2. svetovom festivale univerzitných divadiel v Nancy (1965), s ktorým sa tiež spájalo jej uvedenie v Théâtre des Nations v Paríži (1965), či jej víťazstvo na 10. festivale študentských divadiel v Istanbule (1965), ako aj jej hosťovanie v Teatro Romano vo Verone (1966).

Mgr. Lukáš Kopas, PhD.

  1. Prvá Kyrmezerova divadelná hra vyšla tlačou v Prahe v roku 1566 zásluhou Jana Gitčinského a jej kompletný text sa v súčasnosti nachádza v Národnej knižnici Českej republiky pod signatúrou 65 F 001835. Pôvodné znenie názvu hry je Komedya Cžeská o bohatcy a Lazarowi kratijčce sebraná z Ewangelium S Lukásse w XVI kap: skrze Pawla Kyrmezerského z Sstiabnice pijsaře radnijho a obywatele města Strážnice. Spomínaný originálny názov modifikovala do vyššie uvedenej podoby v roku 1956 Milena Cesnaková-Michalcová v rámci prvého vydania súborného dramatického diela Pavla Kyrmezera a v totožnom znení ho v roku 1964 prebrali do bulletinu k rovnomennej inscenácii aj Milan Sládek a Eduard Žlábek.

  2. CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Dramatické dielo Pavla Kyrmezera. In Slovenské divadlo, 1954, roč. 2, č. 1, s. 38-58.

  3. Autorka vo svojej práci vychádzala z predpokladu, že hra bola v dobe svojho vzniku inscenovaná.

  4. CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Dramatické dielo Pavla Kyrmezera. In Slovenské divadlo, 1954, roč. 2, č. 1, s. 58.

  5. Kompletný text hry bol do roku 1950 stratený. Známy bol iba jeho fragment, ktorý spolu s úplným textom hry Komedia nová o vdově publikoval Josef Hrabák v práci Staročeské drama. HRABÁK, J. Staročeské drama. Praha : Československý spisovatel, 1950. 256 s.

  6. Divadelné hry Pavla Kyrmezera. Ed. M. Cesnaková-Michalcová. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956. 298 s.

  7. CESNAKOVÁ, M. Objev 400 let staré české komedie. In Práce, 12. 7. 1964.

  8. Český taneční slovník. Tanec, balet, pantomima. Ed. J. Holeňová. Praha: Divadelní ústav, 2001, s. 289-290, 381.

  9. Bulletin k inscenácii Komedia česká o bohatci a Lazarovi. Bratislava : Vysoká škola múzických umení, 1964, s. 1.

  10. Tamže, s. 1-2.

  11. Inscenáciu opätovne naštudovalo Divadlo pantomímy Milana Sládka pod egidou Koncertnej a divadelnej kancelárie v Bratislave. Premiéra sa konala 5. júna 1967 na javisku Malej scény Slovenského národného divadla. V porovnaní s pôvodným obsadením účinkovala v inscenácii s pozmeneným názvom Komédia o bohatci a Lazarovi iba Jana Cattarino, ktorá tu stvárnila postavu Smrti.

  12. Pozri najmä (mg) [Mačugová Gizela]. Komédia o bohatci a Lazarovi. In Večerník, 10. 6. 1964; tiež CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Objev 400 let staré české komedie. In Práce, 12. 7. 1964; tiež (á). Štyri storočia čakala hra štiavnického rodáka ... [Text a fotografia z neidentifikovaného zdroja sa nachádza v Archíve Divadelného ústavu v Bratislave v inscenačnej obálke Kyrmezer, Pavel: Komédia česká o bohatci a Lazarovi, r. 1964]; tiež POLÁK, M. Radosť z hry. In Pravda, 3. 11. 1964; tiež CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Kyrmezer na javisku VŠMU. In Slovenské divadlo, 1964, roč. 12, č. 4, s. 568-570; tiež LAJCHA, L. Divadelné konto 65. [Článok z neidentifikovaného zdroja sa nachádza v Archíve Divadelného ústavu v Bratislave v inscenačnej obálke Kyrmezer, Pavel: Komédia česká o bohatci a Lazarovi, r. 1964]; tiež ille [Emil Lehuta]. Komedie česká : o Bohatci a Lazarovi. In Slovenské pohľady, 1965, roč. 81, č. 1, s. 142-143; tiež ANDREJČÁKOVÁ, J. Kyrmezer znova na scéne. In Predvoj, 15. 6. 1967, roč. 3, č. 23, s. 11; tiež DVOŘÁKOVÁ, H. Obnovená premiéra Kyrmezera. In Práca, 8. 6. 1967, roč. 22, s. 4; tiež LEHUTA, E. Bohatec – tentoraz v pantomíme. In Slovenské pohľady, 1967, roč. 83, č. 9, s. 149-150; tiež CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Z divadelných počiatkov na Slovensku. Bratislava : Národné divadelné centrum, 1997, s. 137-143; tiež PAŠUTHOVÁ, Z. Rekonštrukcia divadelnej inscenácie ako vedecká i tvorivá metóda z pohľadu pedagogického procesu v rámci výučby dejín slovenského divadla. In Slovenské divadlo, 2016, roč. 64, č. 1, s. 4-18; tiež Bulletin k inscenácii Komedia česká o bohatci a Lazarovi. Ed. M. Dacho. Martin : Slovenské komorné divadlo, 2019. 31 s.

  13. Audiovizuálny záznam inscenácie, ktorý 10. mája 1966 po prvýkrát odvysielala Československá televízia Bratislava pod názvom Komedie o bohatci a Lazarovi, sa v súčasnosti nachádza v Archíve RTVS (signatúra BAMG005703 – zvuk, BAPO005703 – obraz). Jeho kópia je verejnosti dostupná v Divadelnom ústave v rámci Zbierky audiovizuálnych dokumentov (evidenčné číslo 369, signatúra MM 279/1 a MM279/2).

  14. Bulletin k inscenácii Komedia česká o bohatci a Lazarovi. Bratislava : Vysoká škola múzických umení, 1964, s. 3.

  15. PAŠUTHOVÁ, Z. Rekonštrukcia divadelnej inscenácie ako vedecká i tvorivá metóda z pohľadu pedagogického procesu v rámci výučby dejín slovenského divadla. In Slovenské divadlo, 2016, roč. 64, č. 1, s. 7.

  16. CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Objev 400 let staré české komedie. In Práce, 12. 7. 1964.

  17. Okrem audiovizuálneho záznamu najmä fotografie Antona Šmotláka a Eleny Bobekovej uložené v Zbierke inscenácií Divadelného ústavu (inscenačná obálka s evidenčným číslom 5203).

  18. CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Z divadelných počiatkov na Slovensku. Bratislava : Národné divadelné centrum, 1997, s. 12-13.

  19. Astronomický prístroj používaný v minulosti na meranie času, výšok a uhlov i na určovanie polôh nebeských telies. Mosadzný alebo medený kruh, ktorý je rozdelený na stupne a pri meraní sa zavesí. Okolo stredu sa otáča rameno s 2 priezormi, ktoré umožňujú zamerať hviezdu. Astroláb vynašiel pravdepodobne Hipparchos v pol. 2. stor. pred n. l. a používal sa až do 17. stor. Pozri heslo Astroláb. In Encyclopaedia Beliana [online]. 2020 [cit. 2020-02-01]. Dostupné na internete: www.beliana.sav.sk

  20. CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Z divadelných počiatkov na Slovensku. Bratislava : Národné divadelné centrum, 1997, s. 13.

  21. POLÁK, M. Radosť z hry. In Pravda, 3. 11. 1964.

  22. V protiklade s Kyrmezerovou dramatickou predlohou interpretovali tvorcovia inscenácie postavu Anny, Parmena, kňaza Petra a Cresových bratov a priateľov. Výklad postavy Cresa, Lazara, Abraháma a v podstate aj pachoľaťa, totiž mladého sluhu menom Syrus, naopak zodpovedal pôvodnému Kyrmezerovmu autorskému zámeru.

  23. Divadelné hry Pavla Kyrmezera. Ed. M. Cesnaková-Michalcová. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1956, s. 75.

  24. Tamže, s. 95.

  25. PAŠUTHOVÁ, Z. Rekonštrukcia divadelnej inscenácie ako vedecká i tvorivá metóda z pohľadu pedagogického procesu v rámci výučby dejín slovenského divadla. In Slovenské divadlo, 2016, roč. 64, č. 1, s. 7.

  26. POLÁK, M. Radosť z hry. In Pravda, 3. 11. 1964.

  27. CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, M. Z divadelných počiatkov na Slovensku. Bratislava : Národné divadelné centrum, 1997, s. 139.